Začiatky národnej kinematografie bývajú zvyčajne podnetným zdrojom (seba)reflexie. Slovenská kinematografia nie je výnimkou, čo dokazuje aj aktuálne vychádzajúca publikácia Stopy začiatkov, ktorú tvorí súbor príspevkov z minuloročnej rovnomennej česko-slovenskej filmologickej konferencie v Krpáčove. Zaujímavé myšlienky a témy českých i slovenských filmových historikov a teoretikov z rôznych centier filmových štúdií sa teraz dostávajú k čitateľskej verejnosti.
„Zborník Stopy začiatkov tvorí súbor príspevkov z jubilejného 20. ročníka výročnej česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorá sa uskutočnila vlani v októbri v Krpáčove,“ hovorí Martin Kaňuch, šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon a zostavovateľ zborníka. „Hlavná téma sa v kontexte pripomínania stého výročia zrodu slovenskej kinematografie dotýkala jedného z jej kľúčových fenoménov: vymedzovania počiatkov, pôvodnosti, prvosti, bodov pripojení i zlomov, reštartov, období progresu, kríz, normalizácií. Zdanlivo jednoduché pomenovanie otvára možnosti reflexie najrôznejších aspektov storočného vývoja filmovej kultúry na Slovensku, jej inštitúcií, tvorby, reflexie.“
Téma zrodu slovenskej kinematografie oslovuje široké spektrum záujemcov, a to nielen filmológov, ale i odborníkov z príbuzných oblastí, vďaka čomu „vznikol jeden z najreprezentatívnejších konferenčných programov za posledné roky, a to sa odrazilo aj na obsahu zborníka,“ hovorí Kaňuch. Publikácia obsahuje devätnásť príspevkov, otvára ju text nazvaný Zrod národnej kinematografie alebo semióza dejín od estetika a filmového teoretika Petra Michaloviča. Autor v ňom hneď na úvod upozorňuje, že „ak sa zaoberáme dejinami jedného druhu umenia, touto relatívne autonómnou oblasťou dejín kultúry, tak potom sa musíme zmieriť s tým, že vo väčšine prípadov sa nikdy nedozvieme meno prvého umelca, názov prvého diela a takisto nedokážeme určiť presný dátum a miesta vzniku diela.“ Takéto uvažovanie nastoľuje cestu hľadania a v tomto zmysle mnohé otázky otvárajú aj ďalšie texty v publikácii. Ich autormi sú filmoví odborníci z Prahy, Bratislavy, Nitry a Olomouca.
Prvému slovenskému celovečernému hranému filmu Jánošík z roku 1921 a idei pôvodu národnej kinematografie sa v zborníku venuje estetik a filmový teoretik Juraj Oniščenko. Začiatky filmovej propagandy v Československu v zborníku reflektuje filmový teoretik Martin Ciel, pofebruárový reštart slovenského filmu v roku 1948 charakterizuje filmová teoretička a historička Petra Hanáková a o ponovembrových slovenských debutantoch a ich vzťahu k téme migrácie píše filmová teoretička Jana Dudková. Medzi ďalšími autormi sú Martin Palúch, Ján Kralovič, Martin Boszorád, Katarína Mišíková, Juraj Malíček, Michal Babiak, Zuzana Nemčíková, Monika Mitášová a Marian Zervan, tiež českí filmológovia Petr Mareš, Barbora Kaplánková, Jana Bébarová, Josef Fulka, Luboš Ptáček a známy český publicista a prekladateľ prevažne beatnickej literatúry Josef Rauvolf.
Zborník Stopy začiatkov vydala Asociácia slovenských filmových klubov v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom. Podobne ako zborníky z predchádzajúcich rokov, ktoré pravidelne vychádzajú ako publikačné výstupy filmologických konferencií, je aj tento zborník v oblasti domácej filmovej vedy prínosom vďaka odbornej reflexii filmu v širších spoločenských, politicko-ekonomických a kultúrnych súvislostiach. Zborník vyšiel na 208 stranách a za 5 eur si ho je možné kúpiť vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk (www.klapka.sk) na Grösslingovej 43 a v Kine Lumière na Špitálskej 4 v Bratislave. Na obálke zborníka je použitý záber z filmu Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa.
Viac informácií: Zborník Stopy začiatkov v predajni Klapka.sk
Zdroj: TS