Obrazy maliarky Zuzany Schmidt inšpirované básňami Jacquesa Préverta v dialógu s objektami sochára Ondreja 4. čerpajúcimi inšpirácie v architektúre ikonickej parížskej štvrte La Défense. Výstava je organizovaná v spolupráci so Spolkom výtvarníkov Slovenska a Fondom výtvarných umení.
O výstave
Výstava maliarky Zuzany Schmidt a sochára Ondreja 4. vo Francúzskom inštitúte na Slovensku má symbolický názov Dva svety. Je to priliehavá metafora, reflektujúca na jednej strane vizuálnu rozmanitosť ich výtvarného prejavu, na druhej strane naznačujúca i istú dualitu niektorých inšpiračných prameňov, ktoré sú v ich dielach evidentné. Napriek širokej škále podnetov, ktoré ponúka história i dnešok, obaja podľahli inšpiratívnej príťažlivosti francúzskej kultúry a sústredili sa na niektoré jej pozoruhodné momenty, neoddeliteľné späté s metropolou Francúzska – s Parížom.
Zatiaľ čo Zuzana Schmidt neodolala magickej reči poézie Jacquesa Préverta, v ktorej je zatavené poetické čaro všedného dňa, svieži dych Montmartu a najmä láska k žene, Ondrej 4. sa inšpiroval monumentálnosťou a krehkou, ale i robustnou eleganciou architektúry La Défense, ktoré je zároveň i synonymom mnohých humanistických ideálov.
Zuzana Schmidt vstúpila na výtvarnú scénu prednedávnom, no hneď upútala veľmi kultivovanou a farebne decentnou tvorbou, ktorá je obohatením lyricko-abstraktnej polôh súčasnej nefiguratívnej maľby. Vo svojich dielach zväčša opúšťa hranice reality a svoje príbehy maľuje skôr v náznakoch ako v súvislých dejoch. Jej obrazy sú inšpirované poéziou či literárnymi príbehmi, alebo sú reflexiou každodenných zážitkov, spomienok a predstáv a prekvapujú bohatstvom symbolických odkazov a významových posolstiev.
Autorku očarila najmä bezprostredná a emotívna poézia Jacquesa Préverta, jeho metafory i jeho obdivuhodné slovné hry. Bol mágom literárneho výrazu a v jeho príbehoch nájdeme vášnivé romance, ale i melancholické balady, témy prírody, mesta a jeho ulíc, medziľudských vzťahoch, lásky a biedy. Zuzana Schmidt sa dokázala stotožniť s jeho poetikou, emotívnosťou, jemným humorom, ale i zvukomalebnosťou a rytmom jeho veršov. Vo svojich dielach je rovnako ambivalentná. Raz farebne žiarivá a poeticko-lyrická, inokedy monochrómna, expresívna a dramatická. Využíva farebné i lineárne akcenty, veľké geometrické a archetypálne tvary i drobné fragmenty reality. Dominantným médiom jej autorskej reči je farba, ťaží z jej tuhej pastóznosti, hry jemných valérov, či robustnosti drsných štruktúr, do ktorých často vkladá písaný text či iné kaligrafické prvky, alebo využíva princíp koláže čím ešte viac umocňuje výrazovosť svojich diel.
Ondrej 4. je vyznávačom klasických sochárskych materiálov ako je drevo a bronz. Už roky reže, seká, modeluje, odlieva, no v poslednom čase prechádza najmä k technike zvárania a dnes je to najmä oceľ, železo, antikor, prípadne korten, čo často spája s nájdeným kovovými predmetmi alebo fragmentmi rozmanitých technických zariadení, ktoré vnášajú do jeho sochárskych kompozícií novú poetiku. Pôvodné archetypálne objemy, či plné línie ženských postáv nahradili v jeho tvorbe prísne technické tvary strojov, monumentálne pôsobivé príruby, či oblé siluety tlakových nádrží.
Jeho sochy vo svojich čistých abstrahovaných tvaroch majú výrazný metaforický charakter s odkazmi na literatúru, históriu, ale i aktuálne dianie. Sú plné tajomstiev, no i nečakaných a prekvapivých odhalení. Ich významy a posolstvá nie sú zakódované iba v líniách, objemoch a farbách, ale sú často ukryté i v samotných názvoch, ktoré vo forme slovnej hračky dávajú jeho dielam nový zmysel a otvárajú nekonečnú cestu divákovej fantázii.
Ondrej 4. svoju tvorbu od počiatku koncipoval ako humanistický a protivojnový apel, no v ostatných rokoch začal výrazným spôsobom obohacovať tematicko-myšlienkovú i formálno-vizuálnu škálu svojich diel. Transportuje biblické či historické príbehy do súčasného sveta, konštruuje rozmanité „Biomechanizmy“ so záhadným poslaním a okrem emotívnych parafráz vidieckej slovenskej „Dedinky (v údolí)“ sa dostáva k pozoruhodným reflexiám európskej i svetovej architektúry. Jeho „hrdzavá“ plastika Mrakodrap, alebo Hommage à La Défense sú príkladom pozoruhodného prepojenia spontánnej hry s geometrickými tvarmi a stavebnými prvkami a rozmanitých materiálov. Parížske impresie rezonujú v duši Ondreja 4. od roku 1996, keď sa ako študent zúčastnil otvorenia slovenského ateliéru v parížskom Cité internationale des arts. Koncept Cité – desiatok obytných buniek v jednom centre, či bizarná silueta La Défense, jej Grande Arche a okolitých veží našli svoju umeleckú podobu v mnohých jeho dielach.
Mária Horváthová, kurátorka výstavy
O autoroch
Zuzana Schmidt
Rodáčka zo Šintavy, okres Galanta, v rokoch 1994 – 1999 študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy (PeadDr. Jana Satková) a v rokoch 2017 – 2018 absolvovala dvojročné akreditované štúdium Intervencia umením – arteterapia v procese socializácie, reedukácie, výchovy a liečby na Inštitúte vzdelávania v arteterapii u prof. Jaroslavy Šickovej Fabrici. Žije v Bratislave a popri pedagogickej činnosti sa venuje maliarskej tvorbe.
Ondrej 4.
Narodil sa 28. augusta 1975 v Bratislave. Po súkromnej príprave u sochára Andreja Rudavského študoval v rokoch 1989 – 1993 na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (akad. soch. Jozef Hobor a akad. soch. Viliam Loviška). V rokoch 1993 – 1999 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbornú prípravu u prof. Petra Rollera a prof. Jána Hoffstädtera, neskôr v Ateliéri figurálneho sochárstva u prof. Jozefa Jankoviča. V roku 1997 absolvoval semester na University of New Castle v Spojenom kráľovstve u prof. Henriho Burtona.
V roku 1999 počas štipendijného pobytu v Montgomery Sculpture Trust v Londýne vytvára kamenný monument Deň zatmenia slnka, ktorý sa dnes nachádza v Broomhil Sculpture Park. Od roku 1998 viac ako desaťročie spolupracoval s Martinom Palom A Stanislavom Kičom v ateliéri Tri kamene. V roku 2005 získava ako prvý mladý autor Cenu Gerarda H. Meuelensteena.
Dnes žije v Turzovke a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe a maľbe. Má za sebou desiatky individuálnych i kolektívnych výstav doma aj v zahraničí a jeho diela sú v početných verejných i súkromných zbierkach.
Galéria Francúzskeho inštitútu na Slovensku
Sedlárska 7, Bratislava
Trvanie výstavy: od 12. mája do 6. júna 2023
Pondelok – Štvrtok: 09:00 – 21:00 / Piatok: 09:00 – 19:00 / Sobota: 09:00 – 13:00
Vstup voľný
Zdroj: TS