Mesto Washington D.C. sa premieňa na vojnovú zónu, Prezidentský Biely Dom je obsadení záhadnou skupinou fanatikov. Bezpečnostná služba chrániaca toto sídlo je bezmilostne zlikvidovaná. Osamotený prezident ostáva v rukách nepredvídateľných fanatikov ovládajúcich celý systém zabezpečenia štátu.
Ich ďalšie kroky sú nevyspytateľné, jediná šanca na záchranu pred konečným pádom vládnutia z toho miesta je jeden z turistov. Práve občan John Cale je ten skrývajúci sa v zničených útrobách chodieb, ktorý bol odmietnutý do začlenenia v tajnej službe a teraz ostáva na jeho pleciach aby sa vysporiadal s touto vyhrotenou situáciou…
O filme: Režisér Roland Emmerich sa po menšej odmlke vracia k jemu vlastnej veľkolepej akcii, tento krát nechá v celej paráde detailne zničiť Prezidentský Biely dom. Tento režisér pochádzajúci z Nemecka dokáže točiť viac heroické a vlastenecké filmy než ktorýkoľvek iný Američan. Napríklad také mávanie štátnych „hviezdičkami preplnených“ vlajok sa stáva jeho delikatesou a tu tomu nie je inak, tento bonbónik sa dá ale vychutnať až na záver filmu, keď už ide o všetko. Taktiež Biely dom nie je u neho novinkou efektne jednorázovo ho už dokázal zničiť vo filme Deň nezávislosti.
Tento akčný film vo všetkej svojej banálnej kráse najviac pripomenie štýlové akčné filmy 80.-90.rokov, keď sa na nás valili Smrtonosné pasce, zbrane,… až po také Prepadnutie v Pacifiku. Lenže tu je jeden malý problém tú nie je taký výživný hlavný hrdina, aj keď John Cale v podaní Channing-a Tatum-a sa snaží zo všetkých síl ale daný patričný lesk proste nemá. Tatum stále na vonkajšok pôsobí ako nevyzretý mladík, čím skôr pasuje do romantických úloh ako tomu bolo vo filme Manželský sľub(The Vow, 2012). Výhodou pre tohto herca ale bolo že mu po celý čas dobre nahráva a sekunduje herecky zdatný Jamie Foxx v úlohe prezidenta, ktorý dokáže zo svojej úlohy aj niečo viac dostať a banálny príbeh svojím výkonom udržať v znesiteľných normách, hlavne vo chvíľach keď príde na odľahčené tie zábavnejšie scénky, ktoré tu našťastie slúžia účelovo a neotravujú.
Film sa nesie prevažne v duchu klasických letných popcorňákov, tipovo filmov pri ktorom treba relaxovať a brať všetko z nadhľadom, narozdiel od tohto ročného priameho konkurenta s názvom Pád Bieleho domu(Olympus Has Fallen,2013), ktorý bol podaní vo viac vážnom duchu, natočení za skromnejšie peniaze(rozpočet $70miliónov) a nakoniec v komerčnom merítku obstál aj úspešnejšie(celosvetovo zarobil $160miliónov). Aj keď tento nový Emmerich-ov počin netrhá v kinách žiadne veľké sumy ako býva zvykom, dá sa označiť za jeden z jeho lepších výtvorov, lebo jeho posledné pokusy ako dramatický Anonym(2011), katastrofický 2012(2009), či dobrodružné fantasy 10.000 pred Kristom(2008) pôsobili dosť nevyvážene a príbehovo laxne podané.
Pre tých čo majú radi megalománsku akciu, výbuchy na každom kroku keď ide do tuhého, je tento film to pravé. Dokonca tu je využitá aj prezidentská opancierovaná limuzína na akčné naháňačky, lietadlo Air Force One tiež dostane zabrať, armáda a vrtuľníky Black Hawk tiež nebudú šetrené, prezidentský mandát sa tu presúva z osoby na osobu ako na bežiacom páse, trošku nám je predstavená aj história Bieleho domu, potešia aj dobre prepracované kulisy tohto sídla, keď tvorcovia v ateliéroch postavili až 65% replík tohto sídla, v rácmi trikov prepracované a k tomu tu je pôsobivá kamera pri akcii… takže je si na čom filmovo zamaškrtiť, no o nudu tu človek nezakopne.
Hodnotenie filmu: 60%
Originálny názov filmu: White House Down
Komerčný ohlas filmu White House Down (k 11.8.2013):
Rozpočet: $150 miliónov
Otvárací víkend v USA: $24,852,258
Tržby v USA: $71,947,010
Tržby mimo USA: $55,592,838
Tržby Celosvetovo: $127,539,848
V rámci komerčného merítka ide o prepadák, ktorý sa v kinách nezaplatí a nijak zvlášť nepomôže ani predaj Blu-ray a DVD ale aspoň ako tak to čiastočne opäť zachraňujú tržby z Číny, kde hneď pri premére kalkulovali sumu $18,7milióna. Nikde inde zatiaľ o film nie je žiadny veľký záujem, aj asi preto že tento rok ide už o druhý podobný tématický film.
V Slovenských kinách od 18.7.2013
Napísal: Matúš Gajdošech
