Areál likérky Rudolf Jelínek vo Vizoviciach nie je známy len kvalitným alkoholom, ale najmä metalovým šialenstvom, ktoré sa tam odohráva pravidelne už niekoľko dlhých rokov.
Od roku 2003 sú Vizovice pri Zlíne dejiskom najväčšieho a najúspešnejšieho medzinárodného rockového open-air festivalu v Čechách. A nakoniec, niet sa čo čudovať. Každý jeden z ročníkov priniesol do Čiech tých najlepších vo svojom žánri a popularita tohto festivalu každoročne neuveriteľne stúpa. Dvanásty ročník Masters of Rock festivalu však pokojne môžeme nazvať absolútnym majstrom rocku s najlepšou zostavou v dejinách.
Prečo si dovoľujem tvrdiť, že to skutočne bola najlepšia zostava v dejinách? Nie je totiž práve zvykom, aby sa na jednom pódiu v priebehu štyroch dní objavili mnohé hudobné legendy a velikáni vo svojom žánri. Halloween, Sabaton, Dream Theater, Anthrax, Arch Enemy, Behemoth… a to je len začiatok. Tieto mená uchytia pozornosť každého fanúšika kvalitnej rockovej a metalovej hudby len pri jedinej zmienke a to o skutočnom vystúpení nepadlo zatiaľ ani slovko. K všetkému treba ísť ale po poriadku a nevynechať pri tom nič, čo by stálo za zmienku a pár superlatívov.
Už vo štvrtok, prvý deň Masters, boli Vizovice plné nedočkavých fanúšikov, z ktorých mnohí sa v poriadne horúcom dni od ranných hodín osviežovali pivom či inou životodárnou tekutinou. Nie nadarmo sa predsa festival koná v areáli likérky a tak táto možnosť bola aj do poriadnej miery využitá. Na každom rohu sa objavovali indivíduá v maskách, od pirátov cez zombíkov až po gotické dámy v korzetoch. Záplava čiernych tričiek a steelov pred vstupom do areálu bola takmer nekonečná, no to nebolo ešte nič proti tomu, aké množstvo ľudí sa zišlo večer pred hlavným Ronnie James Dio stagom. Malý Alfedus stage takým davom až tak nežil, no najmä česká a slovenská hudobná scéna si tam prišla na svoje a získala niekoľko ďalších fanúšikov k dobru. Samozrejme, nedá sa to porovnávať s velikánmi, ktorí hrali na hlavnom stagi, no aspoň tých pár nadšencov, ktorí sa rozhodli aj k Alfedus stagu zavítať, určite kapely potešilo.
Prvá kapela na hlavnom pódiu bola domáca zostava Kreyson s frontomanom Ladislavom Křížkom, bývalým členom ostravskej skupiny Citron. Česká domáca scéna je veľmi bohatá na metal a rock a tak sa netreba čudovať, že si organizátori ako prvú vybrali práve túto kapelu. A trafili teda klinec po hlavičke, pretože ľudí sa už v prvý deň pred štvrtou poobede zbehlo množstvo. Po domácej scéne však na rad prišla tá zahraničná, aj keď o vzdialenosti sa pri susedoch hovoriť príliš nedá. Rakúsky symfonický metal v podaní Serenity postupne vygradoval už tak atmosférou nadšených fanúšikov. Ich hudba, ktorá sa zameriava najmä na osobnosti z histórie je silná najmä vďaka hlasu Georga Neuhausera a nádherných výšok čiernovlasej francúzsky Clémentine Delauney. Ako to však už býva zvykom, začiatok sa nikdy nemôže rovnať koncu, hoci, pri tomto festivale, o slabom začiatku sa hovoriť rozhodne nedá. A hoci zábava začínala byť v plnom prúde, do dokonalosti ju dotiahli až zmes Rakúšanov, Rusov a Ukrajincov zoskupených v názve Russkaja. Sami sa charakterizujú ako ruská turbo polka a to im ozaj nemôžeme poprieť. Zmiešané prvky SKA, polky a tradičnej ruskej hudby boli to pravé na slnkom a alkoholom otupených fanúšikov. Hudobníci oblečení v červeno-čiernych kostýmoch s husľami, silnými hlasmi a trúbkami v rukách doslova roztancovali ľudí pod pódiom.
Nebol to však celý areál, ktorý sa na nich zišiel pri hlavnom stagi, to ani zďaleka. Väčšina ľudí sa stále ešte radšej osviežovala pri stánkoch s pivom, alebo sa rozhodlo obzrieť mladé nie tak známe kapely pri Alfedus stagi. V neskorších hodinách to začalo ale vyzerať už inak a ľudí sa zbehlo pri Ronnie James Dio stagi v hojnejšom počte. Napríklad pri vystúpení nemeckej power metalovej skupiny Axxis, ktorá tento rok oslavuje krásnych dvadsaťpäť rokov od svojho vzniku. Táto kapela má pred sebou celosvetové turné s názvom Kings of the Night II, ako pokračovanie ich slávneho albumu z roku 1989. Energický a hlavne svojský Bernie Weiss s nadšením komunikoval s publikom a pobehoval po pódiu v dokonalej nálade. Nečudo, že sa to prenieslo aj na fanúšikov a bolo sa veru na čo pozerať a aj čo počúvať. V rámci svojho dvanásť skladbového setlistu totiž zahrnuli svoje najslávnejšie hudobné kúsky a hneď na úvod otvorili svoje vystúpenie skladnou Kings of the Night II. už zo spomínaného pokračovania ich debutového albumu.
A pokračovali sme ďalej. Tentokrát však už nie kapelou od susedov, ale rovno od protinožcov z Austrálie. Kto iný by to mohol byť ako novodobí AC/DC, kapela Airbourne. Energické vystúpenie, pódiové tančeky gitaristu a speváka Joela O’Keeffeho alá Anguns Young, či jeho hlasový prejav, ktorý sa podobá na Briana Johnsona. Stačilo by prvých pár minút, aby aj človek, ktorý týchto Austrálčanov vôbec nepozná pochopil, komu sa zrejme chcú podobať. A nedá sa tvrdiť, že by im to nevychádzalo, veď predsa, kto v dnešnej dobe nemá rád AC/DC? Sú predsa legendou. A Airbourne je so svojim energickým vystúpením skvelou kombináciu originality s napodobňovaním svojich idolov. Na Masters of Rock vo Vizoviciach to zas a znova poriadne roztočili. Nasvedčovali tomu aj ďalšie stovky fanúšikov, ktorí sa zišli pod pódiom a opustili tak chlad stánkov s pivom. Too Much, Too Young and Too Fast, Cheap wine & Cheaper women, Live It Up… to sú niektoré z ich songov, ktoré odzneli v areáli Jelínek a rozvášnili dav, ktorý sa postupne schádzal na najväčší ťahák tohtoročného Masters of Rock a to kapelu Dream Theater.
Počuť túto najväčšiu prog-rockovú kapelu súčasnosti je skutočne obrovským zážitkom. A o to viac, keď sa Dream Theater po prvýkrát ocitli na Masters of Rock a rovno ako ten najväčší headliner. Všade, kam sa človek pozrel, mohol vidieť tričká s logom tejto skupiny a tak sa netreba čudovať, že fanúšikovia pri Ronnie James Dio stagi až priam sršali nedočkavosťou vidieť ich obľúbených hudobníkov. Melodická progresívna hudba s dokonalou inštrumentálnou hrou nenechala nič len na slovách a Dream Theater potvrdili svoju pevnú pozíciu na popredí súčasnej hudobnej scény. Predstavili sa nám so skladbami ako The Enemy Inside, Enigma Machine či Pull Me Under v rámci ich deväťdesiat minútového vystúpenia a nenechali ani jedného fanúšika sklamaného. Ich debut na Masters of Rock bol úspechom a už teraz sa môžeme tešiť na ďalšie ročníky, ktoré týchto velikánov opäť prinesú.
Deň sa už možno pomaly blížil ku koncu, no na záver zostávali ešte dve kapely, ktoré stoja viac než len za minimálnu zmienku. Do Vizovíc zavítala aj jedna z kapiel „The Big Four“, Anthrax! Legendárni trash-metalisti sú podľa mnohých stále lepší a lepší a každý jeden z tých tridsiatich rokov na scéne sa na nich podpísal, rovnako ako aj na ich fanúšikoch. Táto kapela si mohla prejsť mnohým za čas ich pôsobenia, no zakaždým si vydupala cestu pevne v pred. Aj napriek náhlemu dažďu, ktorý sa spustil tesne pred vystúpením tento kapely, ľudí neubúdalo. Chceli vidieť svojich hudobných hrdinov a to sa im splnilo počas dlhého setu s výberom ich najlepších skladieb a dokonca aj s prídavkom až štyroch songov. Prvýkrát na Masters sa však neobjavili len Anthrax či Dream Theater, ale aj kresťanskí metalisti z USA, Stryper. Niektorým sa možno môže zdať, že práve kombinácia metalu a kresťanstva príliš dokopy nejde, ale toto kvarteto muzikantov potvrdilo, že opak je pravdou. Záver prvého dňa prebehol bravúrne aj napriek nepriaznivému počasiu a otvoril tak dvere hlbšie do Vizovického festivalu a ďalším trom dňom plným skvelej hudby.
Masters of Rock 2014: Deň druhý! – Reportáž
Masters of Rock 2014: Deň tretí! – Reportáž!
Masters of Rock 2014: Deň štvrtý! – Reportáž!
Masters of Rock 2014 | 10. – 13.7.2013 | areál likérky Jelínek | Vizovice – fotky z prvého dňa
Masters of Rock 2014 | 10. – 13.7.2013 | areál likérky Jelínek | Vizovice – fotky z druhého dňa
Masters of Rock 2014 | 10. – 13.7.2013 | areál likérky Jelínek | Vizovice – fotky z tretieho dňa
Masters of Rock 2014 | 10. – 13.7.2013 | areál likérky Jelínek | Vizovice – fotky z štvrtého dňa
Napísala: Zuzi Tomková
Foto: Zuzi Tomková
